Taliansko. Krajina prekrásnej architektúry, mocných umeleckých dejín, rozliehajúcej sa vône cestovín na každom rohu či hlasného talianskeho smiechu. Krajina plná života so srdcom na dlani. Pobyt v Taliansku ma celkom zmenil. Pomohol mi zmeniť sa na lepšieho človeka. Zmenil môj pohľad na ľudí, svet, ale hlavne na seba samú. Naučila som sa uchopiť svoju vlastnú identitu. Každý deň ma učil byť nebojácnejšou, láskavejšou, menej sebeckou osobou. Strávila som pol roka v talianskej Bologni. Tu som pracovala s mentálne postihnutými ľuďmi v jednom z centier Sv. Kláry.
Ako študentka výtvarnej výchovy som využila príležitosť viesť tu malý výtvarný ateliér. Bola to veľmi krásna, no skutočne náročná práca. Zo začiatku som mala problém niektorým klientom porozumieť, no menšie pocity strachu hneď vystriedal pocit naplnenia z toho, že umenie a tvorba prináša novú radosť do životov našich klientov. Vďaka tejto práci som sa naučila prekonávať seba samú, posúvať svoje limity a hranice. Naučila som sa čeliť každodenným malým výzvam a mať srdce stále otvorené. Slúžiť a byť tu pre tých, ktorí to naozaj potrebujú. Slúžiť aj bez toho, že by som za to niečo očakávala späť. Často bo bolo psychicky aj fyzicky náročné, no ťažšie dni mi pomáhali prekonávať moji skvelí kolegovia, poobedná zmrzlina v centre či dokonca iba hrejivé lúče poobedného slnka na oblohe. Život s mojimi spolubývajúcimi mi veľmi otvoril oči v tom, ako možno prežiť svoj život omnoho dobrodružnejšie.
Ale na stranu druhú, bolo pre mňa celkom náročné zvyknúť si na rozdielnosť názorov, mentality, celkového životného štýlu. Niekedy som mala pocit, že si tu každý z nás iba hráme svoju vlastnú hru. Trochu sebecky, proste iba pre seba. Nebudem klamať, po čase mi veľmi chýbal domov. Chýbali mi verní kamaráti, rodina, moje malé a krásne Slovensko. Ale aj vďaka tejto skúsenosti som si uvedomila lásku, spolupatričnosť a hrdosť, akú ku svojej krajine prechovávam.
Na svojich talianskych cestách som stretla zopár skvelých ľudí, ktorí zostanú v mojom srdci ešte dlho. Uskutočnila som zopár krásnych výletov, ochutnala niečo z pravej talianskej kuchyne, navštívila majestátne galérie výtvarného umenia či sa prechádzala malebnými mestskými uličkami počúvajúc rachot talianskych motoriek na každom kroku. Ale skôr ako to celé dostalo ten správny letný vibe, všetko skrížil Corona vírus. Život v Taliansku sa v priebehu pár sní zmenil o sto osemdesiat stupňov. Preto som sa rozhodla krajinu opustiť a projekt predčasne ukončiť. Aj taký je život, nepredvídateľný, haha. No Taliansko si získalo moje srdce a naveky v ňom už zostane. Rada by som sa tam často vracala, pretože tam už mám vybudovaný taký svoj druhý malý domov.
S láskou,
Veronika
Projekt byl financován díky programu Evropský sbor solidarity.